Kategórie
Tlačové správy

Slovenská vláda by nemala súhlasiť so sprísňovaním limitov emisií skleníkových plynov

V Bruseli sa odohráva súťaž, kto navrhne väčšie sprísnenie limitov emisií skleníkových plynov. Najprv predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen navrhla, aby do roku 2030 poklesli emisie o 55 % v porovnaní s rokom 1990. Následne Európsky parlament odhlasoval návrh na ešte razantnejšie zvýšenie poklesu, teda aby emisie poklesli o 60 %. Ani na jeden z týchto limitov nie je Slovensko pripravené. Prijatie takýchto limitov môže mať značne negatívny vplyv na slovenskú ekonomiku. Dopady ilustrujeme v infografike.

Slovenská vláda už v lete minulého roku prijala extrémne odvážny cieľ záväzku uhlíkovej neutrality do roku 2050. Dovtedy pripravovaná nízkouhlíková stratégia Slovenska počítala s poklesom o 80 %. Dopady uhlíkovej neutrality na slovenskú ekonomiku neboli vyčíslené. Do dokumentu boli len prostredníctvom textov doplnené možné opatrenia. Kľúčové obdobie pre znižovanie emisií bolo naplánované na obdobie 2040 – 2050. Aj kvôli tomu, že znižovanie emisií je technologicky náročné a pre priemyselne orientovanú ekonomiku extrémne zložité.

V tomto dokumente sa zároveň predpokladalo, že do roku 2030 by mali v porovnaní s rokom 1990 emisie poklesnúť o 53 %. Navrhnuté opatrenia nemajú jasne definované dopady (napr. zvýšené spoplatnenie ciest), financovanie je len zhruba odhadnuté. Skutočná ochota vlády znižovať emisie prísnym ekologickým zdaňovaním nie je zrejmá – nedávne zníženie dane z motorových vozidiel pre autodopravcov je príkladom toho, že opatrenia sa ľahšie píšu, ako implementujú.

Slovenská ekonomika je charakteristická vysokým podielom priemyslu ako aj dobiehaním podielu dopravy na HDP. Početnosť vozového parku stále nedosahuje úroveň EÚ. Nie je preto prekvapujúce, že v čase silného ekonomického rastu v rokoch 2012 – 2018 emisie skleníkových plynov stagnovali.

Do roku 2030 by Slovensko podľa cieľov Európskeho parlamentu malo znížiť emisie o 32 % oproti stavu v roku 2018. Znižovanie emisií je pre Slovensko náročná úloha a len veľmi ťažko splniteľná, ak nemá dôjsť k výraznému obmedzeniu priemyselnej výroby. Veľkosť tohto cieľa ilustrujeme v nasledujúcej infografike na prevádzkach, ktoré by museli byť všetky uzavreté s cieľom splniť tento limit:

INESS

Samozrejme, Slovensko môže emisie znižovať nielen medzi veľkými podnikmi, ale aj v sektore služieb, domácností a verejnej správe. Pre ilustráciu ale uvedieme, že v sektore domácností klesli emisie od roku 1995 o 252 Gg, čo predstavuje 2 % z objemu, ktorý by sme mali ušetriť do roku 2030.

Platná nízkouhlíková stratégia SR vo svojich dopadoch konštatuje, že znižovanie emisií bude znamenať zníženie zamestnanosti a pokles reálnych miezd. Prijatie ešte prísnejších záväzkov zníženia emisií do roku 2030 tieto negatívne dopady zrýchli a zvýrazní.

Aj v tomto prípade platí ekonomické pravidlo, že najjednoduchšie úspory sa robia ako prvé. Slovenský priemysel znížil v období 2004 – 2014 emisie CO2 takmer o 25 %. Dosiahnutie rovnakého poklesu v súčasnej, už ekologicky „zainvestovanej“ výrobe, bude omnoho ťažšie.

Predseda vlády SR sa v nasledujúcich dňoch zúčastní samitu európskych lídrov, kde by mali rokovať aj o klimatických záväzkoch. INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz vyzýva premiéra, aby vyslovil nesúhlas s aktuálnym sprísňovaním emisných limitov.

Slovenská vláda by mala najprv adekvátne zhodnotiť možné opatrenia na zníženie emisií, pravdepodobnosť dosiahnutia tohto zníženia, ako aj náklady týchto opatrení. Na základe podrobnej analýzy dopadov vybratých opatrení by mala stanoviť realistický cieľ znižovania emisií.

Len dôslednou prípravou sa tak vyhneme riziku, že o päť rokov neskôr budeme musieť prijímať radikálne opatrenia s výraznými dopadmi na zdanenie, zamestnanosť a ekonomickú štruktúru, len aby sme zamedzili prípadným pokutám za neplnenie záväzkov.

Radovan Ďurana
analytik INESS

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *